PRIPRAVUJEM PRE VÁS ČLÁNOK O SVOJEJ STUŽKOVEJ :)) len čakám na fotky :D :)

Září 2014

Som mŕtva? Nie, ale umieram.

19. září 2014 v 17:28 | Sasha
Nič. Ničovaté nič. Čierna diera.
Takto by som pre začiatok charakterizovala môj blog v poslednej dobe.
Chcela som napísať pred koncom augusta keď som sa nechala ostrihať. Chcela som napísať keď som tu mala sesternicu. Chcela som vám napísať o prvom a druhom školskom dni.
A predsa sa tu stále neobjavil článok.

Mohla by som viniť svoju lenivosť, ja si však myslím že mám kreatívnu krízu. Minule večer som bojovala s túžbou vziať foťák a ísť... neviem kam, proste kráčať a fotiť. Lenže miesto toho som si šla zabehať a dívala som sa na nádherný, ružovo marhuľový západ slnka, pretože tá túžba fotiť ho bola l en chvíľková a vyprchala. Vo fotení ma dosť zamestnali kamarátky ale aj tie fotenia som absolvovala s hlbokým povzdychom "keď to musí byť" a "že si to ty".

Okrem kreatívnej krízy prevzali nado mnou nadvládu diela samotného diabla - logaritmy. Keď som nad nimi plakala - a to bol skvelý výkon! Druhý týždeň školy a ja som plakala už dva krát! Neviem či to nie je môj osobný rekord. Môj oco ako milovník logaritmov a najmä logaritmického pravítka, zatracovač kalkulačiek a vyznávač diabla (teda vyznávač chémie, fyziky a matematiky) sa síce podujal mi to vysvetliť ale napriek tomu to mám vždy na začiatku matiky v hlave ako po výbuchu bomby v Hirošime - na sračky, a klepem sa ako ratlík.
Ďalším dôvodom neaktivity je posledný týždeň. Moji rodičia odcestovali a nechali ma na krku môjmu freťákovi a rokladaciemu gauču, na ktorý si každý večer robila nádej nejaká moja kamarátka. Do včera to klapalo, ale dnes som sa zobudila rozbitá a s boľavým hrdlom a zasopleným nosom. Na poslednej hodine (a vďaka bohu bola piata) som nebola schopná vnímať chémiu (ktorú nás učí moja biologikárka a verte tomu, že tú ženu proste musíte vnímať, pretože...pretože je megarýchla - ako internet od orangeu- a na svoje uši chytá STV4. aby ste to nepochopili zle, svojim spôsobom ju fakt obdivujem).

Poobedné fotenei som absolvovala celé na zemi, vďaka bohu že to subjekt chápal a keď som prišla domov a strčila do svojho ústneho otvoru teplomer, ktorý začal spievať že mám 38 teplotu mi bolo jasné, že som to dosrala. Bolí ma hrdlo, hlava, brucho, mám teplotu a kašlem ako tuberák (v Lidli na mna kukali akoby som mala prinajmenšom ebolu).

V každom prípade vo mne choroba opäť raz prebudila túžbu napísať niečo a - to je hlavné.
Mala by som spracovať fotky a pridať foto-článok. Mala by som sa však zároveň liečiť a verte mi, toto je možnosť ktorú preferujem. Idem si teda ľahnúť a čítať si...a spať.
Nie som mŕtva, ale možno umieram. Neverím slovenskému zdravotníctvu.


Lučím sa s vami, priatelia, jedinou vetou ktorú si pamätám z dnešnej chémie (asi preto že som ju povedala ja)
-Pani profesorka, a v čom sa rozpúšťajú naše (ľudské) tuky?
-V kyseline.