PRIPRAVUJEM PRE VÁS ČLÁNOK O SVOJEJ STUŽKOVEJ :)) len čakám na fotky :D :)

Červenec 2014

FOTOGRAFIE: Silno prírodná tématika a DIY HOODIE: Fellowship of the Ring

23. července 2014 v 15:12 | Sasha |  photography



Ležím a som za to rada. Pri chôdzi a sedení ma príšerne bolí zadok. Vďaka mojej šikovnosti mi včera vypadol z ruky hrnček s kávou a ja som sa za ním akčne vrhla aby sa nerozbil, pričom sa mi na káve vyliatej na parkety šmykla noha a ja som si nabila sedacie svaly...
Vôbec neviem prečo som to spomenula. Zrejme na pobavenie.
Píšem článok. Píšem článok. Píšem článok.
Tiež tomu neveríte? Zázraky sa dejú. O týždeň odchádzam k moru a povedala som si, že dovtedy musím napísať aspoň jeden článok. Nie že by som nemala o čom písať! Už po vysvedčení som sa chcela ozvať so zážitkami a pochváliť sa (Sašenka to dala, vysvedčenie bolo čisté, high five!) ale akosi som nenachádzala správne slová. A oni sú konečne tu a chcú sa dostať von. Plus - mám nejaké tie fotky tak by bolo nalepšie to všetko spracovať. A potom tá mikina...

Ale pekne po poriadku. Pred pár dňami som sa vrátila z prázdnin u tety. Som ich celkom nečakane trávila so svojim synovcom ktorý okrem toho že spal a hundral že ho nútim chodiť na hríby vkuse volal na Sašenku že je hobbit. "Prosím ťa podáš mi ten pohár, nedotiahnem." "Hobbit." "Poďme na huby." "Hobbit." "Som hladná. "Hobbit." Je to oficiálne, neparím k ľudskému druhu.
Bol to skvelý týždeň, ak vám pripadá skvelé vstávať o piatej a letieť na tri hodiny do lesa. Ja to milujem. Príšerné boli len dva dni - stratil sa nám totiž prík a my sme ho zúfalo hľadali ... neskôr sme hľadali už len telo lebo predsa len, po dni a noci vonku v horúčave... Tá radosť keď sa naša fenka našla ľudia, ja som ju oplakala keď sa stratila a dvojnásobne keď sa našla. (Nasledovala otázka či a prečo hobbiti často plačú.) Bola strašne zmätená a vystrašená ale klobása a odklínanie zabrali. Nie, ja nežartujem ale kto nepoznáte kúzlo na "zočí" tak si to vygooglite. Prvý raz sme to praktikovali na psovi a fungovalo. No a ďalší skvelý moment bol aj tento (klik).

Ale teraz už naozaj poďme na fotografie, aj tak sa mi ústa nezatvoria!

*not dead*

9. července 2014 v 17:51 | Sasha
Ležím na posteli, je mi zle a vonku prší. Toľko k mojej akurátnej situácií.
O pár dní cestujem preč a beriem notebook s nádejou, že v malebnej dedinke pod lesom (nie je až tak malebná) kde zhodou okolností majú internet hoci nemajú vodu mi skrsne myšlienka a nádej na normálny článok. Viete, som rada že nepíšem : nesedím za počítačom, iba keď pozerám seriály... som vonku, v meste, cvičím, čítam a som za to rada.
Update k minulému článku: viem strieľať z luku.
Chcela by som vám len povedať, že som si sľúbila že tieto prazdniny budú to pravé orechové, že nestratím ani jediný deň nič nerobením (*ocko príde domov* čo si robila? niiiič) a preto nemám čas a myšlienky na článok. Ale viem, že ho napíšem a že sa sem vrátim. Neviem, či po dovolenke alebo pred ňou, neviem nič, ani ň. Vem, že si prajem veľa vecí a robím všetko pre to aby sa splnili, viem že prestávam chápať samú seba a viem, že zanedbávam tento blog a svojich čitateľov. Na druhej strane konečne uprednostňujem seba a život... cez školský rok sú to knihy a prezentácie a učenie a tento rok ma to čaká opäť a preto musíte pochopiť, že chcem stráviť tieto mesiace inak ako len formovaním článkov hoci to je súčasťou môjho leta... Slová odo mňa utekajú a ja končím vety úplne inou myšlienkou akou som ich začala. Hnevá ma to? Nie.
Je leto a ja sa mám fajn. Už aj bolesť brucha prešla. Zapnem nahlas svoj obľúbený album Led Zeppelin IV a pôjdem hrať Minecraft.

Peace with you, guys.
Ozvem sa.
A tentoraz naozaj s fotkami, článkom a nejakými novými vecami :) Čestné Saškovské.