PRIPRAVUJEM PRE VÁS ČLÁNOK O SVOJEJ STUŽKOVEJ :)) len čakám na fotky :D :)

Květen 2014

FOTOGRAFIE: Príroda, motýle a podobná háveď (a "pracovný" denníček)

30. května 2014 v 16:09 | Alexandra |  photography
Neviem kde začať. Tak teda... slušní ľudia zvyknú začať pozdravom. Ahojte.Nepísala som dlho a ťažko sa mi začína. V poslednom čase sa viac rozprávam s ľuďmi a trávim s nimi viac času, som na vrchole socializácie. A preto mi pripadá čudné opäť raz zveriť svoje myšlienky a zážitky internetu - ale s nimi chcem zverejniť aj fotky a to je to, na čom záleží!
Ľudia ktorých zaujíma môj osobný život nech sa páči, denníček: ostatní preskočte čiary a hor sa na fotky.
Zmenilo sa niečo? Škola je stále na vraždu, ľudia sú stále odporní, jedinou zmenou v stálom cykle je to, že som začala brigádovať. Pracujem v nemenovanom obchodnom centre s názvom Tesco (prosím pochopte že som sarkastická, nie blbá), v jednom malom... obchodíku? Stánku? Whatever. Stresovala som kvôli tomu, ako vážne stresovala. Spala som ešte menej než obvykle a potom som tam prišla a zistila, že to vôbec nie je také strašné. Prvý deň som sedela vystrašená na stoličke že čo so mnou bude, ked okolo prešiel starší pán v tričku the Beatles. Zhodou okolností som mala na sebe tiež beatlesácke tričko a usmiala som sa na neho. Keď okolo mna prešiel druhý krát zastavil sa, všimol si tričko a už to bolo, kecali sme o tom, akú hudbu počúvame, aké iné skupiny sa nám páčia a ujo síce odišiel bez nákupu ale sľúbil mi, že odteraz bude chodiť nakupovať len v takýchto tričkách, kebyže náhodou robím. Ešte v ten deň som ale zistila, že mojou skutočnou pracovnou náplňou, ktorú by ste pravdepodobne zhrnuli slovom "predavačka" vlastne vôbec nie je len predávať. Ja som (a teraz sa podržte) terapeut-sexuolog, výchovný poradca pre deti, manželský poradca, záhradník, poradca pre cirkevné záležitosti a telepat. Na ďalší deň sa pri mne pre zmenu zastavil pán v tričku Rolling Stones ktorý to "zabil" vetou: Ľudia na mňa pozerajú že starý kok*t ako ja chodí takto oblečený. Zlepšil deň, pobavil.
A tak, keď tam tak sedím na stoličke, čítam, píšem, premýšľam a pijem hektolitre kávy, tancujem, spievam, rozprávam sama so sebou, usmievam sa na ľudí a uvedomujem si, že som vlastne vcelku šťastný človek. Totiž takto: keď vidím tie ich zamračené tváre a ja sa usmievam... najkrajšie je keď sa usmejú späť a ja mám pocit že som im zlepšila deň. (začína mi to znieť ako cliché, sorry) Minule keď som balila tovar som si pospevovala Nowhere Mana, a usmievala sa keď vedľa mňa zastavil jeden pán a hovorí mi: slečna, vy máte krásny úsmev! tak som sa rozosmiala ešte viac a o chvíľku prešiel okolo znovu a hovorí mi: no ale vážne! Holka z vedľajšieho stánku sa mi smiala že mám prvého fanúšika.
Za svoju obľúbenú ale považujem historku zo včera, keď som sa prechádzala po svojich krásnych 3x1metroch štvorcových a učila geografiu a - nie, nie som blbá, mám výpadky! - hovorím si "ZA?! ZA?! Čo dorite znamená ZA?!" a opodiaľ stojaci pán (mám šťastie na chlapov, no nie na tých, ktorých chcem že...) sa ku mne otočil, usmial sa a hovorí: "Žilina, slečna, Žilina!".
Mimo denníčka sa vám pochválim ešte v dvoch záležitostiach. Prvá z nich je tá že zajtra, ak mi nespadne na hlavu meteorit idem po dlhom čase ku koňom, fotiť jazdecké skúšky a plánujem sa vrátiť k jazdeniu. Oh ako mi to chýa!
A druhá je tá, že po piatich rokoch sa mi opäť podarilo dosiahnuť jednotku z matiky (na vysvedčení). Aby ste chápali moju radosť, na základnej som mala štvorku, pretože matikárka bola ťapa a ja tiež. A teraz, konečne. Tešte sa so mnou niekto. Mamka mi odmietla kúpiť kinderko, takže ak sa niekto iný zľutuje za odmenu...
Čo sa fotiek týka, bola som na viacerých eventoch. V prvom rade na chate v Slovenskom raji. Bože ľudia, z tade mám tak perfektné historky... bohužiaľ nie sú vhodné na zverejnenie a najmä, tento článok by bol pridlhý. Len čo sme sa vrátili z Čingova, ľahla som do postele s chrípkou, čo vyzeralo asi tak že som prečítala dve či tri knižky a jeden deň som si urobila LOTR maratón. (mamka sa ma v ten deň asi tri krát spýtala čo pozerám a ja som jej tri krát povedala že Pána Prsteňov,nechápala prečo mi to tak trvá). No a potom minulý týždeň, sme vyšli s našimi fotiť ako do lesa (to bol najnadhernejší deň aký som zažila, som sa nikdy necítila tak dobre a živo a ľudsky ako vtedy, vážne) a aj do botanickej. So, ready, steady, go!


Predčlánok

21. května 2014 v 16:12 | Sasha |  diary
Zdravím. Prišla som oznámiť že žijem - a nestíham! Teda v tejto chvíli stíham ale je tak nádherne, že mi pripadá ako škoda času sedieť tu a ťukať svoje zážitky a historky (hoci sú zasa raz kvalitné, verte mi). V každom prípade vonku svieti slniečko a je nádherné len tak ležať na balkone na rozkladacej posteli, piť tretiu kávu za deň (aj tak zaspávam, neviem prečo dorite všetci tvrdia že im kofeín pomáha. viete čo pomáha mne? spánok.) a čítať Game of Thrones (pomaly finišujem druhú knižku a stále neviem či ma to baví alebo čítam zo zotrvačnosti). V každom prípade chcem sa s vami ASAP podeliť o historky z brigády a z chaty. Ľudia ktorí ma nepoznajú si o mne ktovie prečo myslia, že som sympatická a tak za mnou chodia pokecať (pozdravujem dvoch zlatých pánov v Beatles a Rolling Stones tričkách ktorí ma slušne zabavili debatami o hudbe a môjho fanúšika ktorý mi dvakrát prišiel povedať že mám krásny úsmev). Hovorím, kvalitné to historky.
A ja vám ich naozaj napíšem. Aj s fotkami. Ale nie dnes. Možno zajtra! Sľubujem!
Dobre, nesľubujem. Ale posnažím sa.
Ako v poslednom čase rada hovorím: ak Frodo dokázal vziať prsteň do Mordoru (o tom že to viac menej -takmer- pokazil sa baviť nebudeme), dokážem aj ja čokoľvek, nie som horšia!
Vidíme sa čoskoro!

Vysoké Tatry - FOTOGRAFIE (a tradične bonus)

4. května 2014 v 9:58 | Sasha |  photography

Zdravím. Pripravte si kávu ako ja a pohodlne sa usaďte, vyrážame na túru. Na vaše šťastie, len fotografickú.
Od 30. Apríla do 2. Mája som bola na výlete. "Ocenení" študenti z našej školy (alebo ako som si vypočula od svojho dobroprajného okolia - bifle) nasadli na autobus smer Stará Lesná a Allons-y! V prvý deň sme boli v Levoči a Spišskej Sobote (samozrejme sme cestou zablúdili a dvaja náhodne opýtaní jedinci ukázali každý opačným smerom. Ale vďaka, stálo za to vidieť profesorku ako vytiahla 50 ročnú mapu). Keď sme sa ubytovali vyrazili sme na túru do obchodu - on bol totiž fakt nejaké 4 kilometre v riti, ale tie pohľady ostatných keď sme sa vracali s nákupom a oni boli ešte len v polke cesty, ňach. No a večer ešte prechádzka do Lomnice. Na ďalší deň sme mali na programe Zamkovského Chatu a posledný deň sme si hoveli v AquaCity.
Dobre, to by bol program doslova že zhrnutý. Ja mám pred sebou ale otvorené poznámky a tak vás budem ďalej sprevádzať textom a historkami popri fotografiách.