PRIPRAVUJEM PRE VÁS ČLÁNOK O SVOJEJ STUŽKOVEJ :)) len čakám na fotky :D :)

Březen 2014

Medzi zvieratami (zasa raz v ZOO)// FOTOGRAFIE

30. března 2014 v 15:10 | Alexandra |  photography

Dobré ráno. Dobre, ja viem, je dávno popoludnie ale ja som sa stále neprebrala.
V piatok som bola na diske (rada by som podotkla, že slová pesničky Helter Skelter :"You may be a lover but you ain't no dancer", ma vystihujú), a napriek mojej neschopnosti tancovať to bolo super ("Mala by som chodiť na disky častejšie ako raz za sedemnásť rokov!" "Tento vtip ti vyšiel!" "Však som aj čakala sedemnásť rokov kým ho budem môcť použiť!"). Domov sme došli o tretej a keďže sme ohovárali kecali až do rána, dopriate mi boli necelé štyri hodiny spánku. Prišla som domov, osprchovala som sa a ľahla si pred notebook a čumela na seriály, kým mi stránka nezahlásila, že som prekročila limit. Tak som napísala kamoške, nech ideme fotiť.
Po troch hodinách spánku som prechodila celú košickú ZOO. Domov som prišla unavená, ale napriek tomu som ešte čítala a pozerala seriály... a potom som zaľahla a zobudila sa o trinásť hodín. Stále som unavená.
Lenže som si povedala, že ktovie čo sa stane tento týždeň ... ak sa nemýlim, v piatok mám dokonca test z geografie, takže sa budem (a súdruh Lenin by bol na mňa hrdý) učiť, učiť a učiť - radšej som sa teda rozhodla napísať článok ešte dnes.
Čakajú vás teda hlavne fotky zo ZOO, keďže väčšina zvierat bola niekde pá, tak spektrum fotiek nie je nejako veľmi široké, ale YOLO (v piatok som tuším povedala, že som väčšiu hovadinu ako toto slovné spojenie nikdy nepočula).


Vidite ten klasny malisky rostomiluský výlastok so má na nosteku? Okay, seriozne: Keď toto nie je drak, ja nie som človek.

Jarné fotografie (alebo niečo také)

25. března 2014 v 16:19 | Sasha/Alexandra (whatever) |  photography
(znovu som sa ponorila do vôd Supernaturalu a tu je dôsledok. Ale nikdy im Bobbyho neodpustím)

Pekný upršaný sivý deň prajem! Prichystala som si zelený čaj a dva kusy Marlenky a som pripravená konečne napísať článok. V prvom rade sa pochválim: píšem ho na novom notebooku. No a čo že je z druhej ruky. Nie je zlomený ako môj starý (obrazovka sa mi dala ohnúť dozadu, vlastne padala do zadu. a keď hovorím do zadu myslím úplne, vodorovne), vydrží bez toho aby bol pripojený nonstop k zdroju, nechýbajú tlačítka (chýbalo mi ctrl a odlakovala som si E,T a podobné). Ešte na ňom nevidieť moju osobnosť vo fotkách, tapete a zložkách ale pracujem na tom. Keďže každá moja elektronika má meno, tento chudáčik dostal meno Winchester. Dell Winchester (asi potrebujem viac socializácie, ak vás to poteší v piatok sa chystám socializovať).
Nie som schopná vám zreferovať o týždňoch ktoré som strávila bez blogu, niektoré detaily si pamätám - až moc, iné absolútne.. a odkedy som začala písať už zmizol riadny kus Marlenky, takže toto obkecávanie pomaly ukončím a dostanem sa k fotkám. Och, dnes som zistila že moja dejepisárka má ráda Sherlocka (a náhodou som mala tričko I am SHERlocked na sebe, muhehe), tak sme sa porozprávali - pozitívny bod pre našu školu. Negatívny získala včera keď som nemohla ísť celý deň na záchod kvôli odstávke vody, to je systém toto... Aspoň že zajtra máme voľno.
Okay a teraz k veci. Prečo jarné? No, lebo je jar logicky. A potom: kvietky ľudia, kvietky. Myslím, že aj keby bola tuhá zima a ja by som mala aspoň jednu kvietkovú fotku tak by som to nazvala jarné. Nepovedala by som, že je toho veľa ale výnimočne ani málo. Poznáte to.


Informácie

20. března 2014 v 15:02 | Sasha
Zdravím.
Akokoľvek mi to niektorí neprajete, žijem. Moje motto je Stayin' alive.
Avšak v poslednej dobe moju myseľ zamestnávajú úplne iné veci ako blog. Nie je to tým, že by nebolo o čom písať, len to nedokážem zapísať. Keď otvorím blog s pocitom, že je najvyšší čas napísať článok - zrazu všetko vyfučí a netuším ani len ako začať.
A keďže dnes mám zasa v hlave vákuum a zmätenú náladu a vonku je krásne slnečno, takže padám na korčule alebo behať, rozhodla som sa vás aspoň informovať . Zajtrajšok totiž plánujem stráviť s priateľmi a víkend mám vyhradený pre fyziku.
Rozhodne však plánujem poriadny článok a tak isto vám odpovedať na komentáre ... lenže večery tentoraz zasa trávim nad seriálmi (po dlhej pauze Supernatural a potom Black Books) a tým pádom mi neostáva čas... Jednoducho všetko flákam. Naozaj je zvláštne, keď sa z asociála stáva sociálne zdatná osoba...dokonca nepotrebujem tabletky na spanie v posledných týždňoch... len to vplýva na aktivitu.
No, nejak bolo nejak bude - ozvem sa.

Rada by som ešte dodala, že teraz, aj keď o mojom blogu vedia ľudia z mojej prítomnosti či minulosti, z môjho okolia, nič sa nezmení. Nie som nadšená, pochopiteľne - ale som rozhodnutá ísť ďalej.

Tak sa ešte chvíľku majte, tento článok by mal čoskoro vystriedať iný, normálny, kvalitný...

Trochu netypické FOTKY alebo "Stairway to Heaven/Highway to Hell"

8. března 2014 v 18:10 | Sasha |  photography

Vonku je tma, svietia len neónky a svetlá na aute a do toho znie hlas Georgea Harrisona... samozrejme táto pohoda nás stála veľa : Predstavte si tú situáciu. Vonku je snehová metelica (živý sneh!), hmla, stmieva sa, z rádia znie hlas Karla Gotta (mám rada staré české pesničky ale Kája je výnimka) a vy NEVIETE KDE STE. Teda viete že ste NIEKDE v Poľsku, ale kde? Niekde pri hranici ktorú nie a nie nájsť... a do toho mama miliónty krát hroziaca ocovi že sa s ním rozvedie (žartuje).
Ach áno, presne takto vyzerajú naše rodinné výlety. Včera sme totiž na jednom boli, v Poľsku (a teraz ospravedlňte gramatické chyby) vo Wieliczke, v soľnej bani. A keďže od utorka mám konečne dobrú náladu, tak to nebolo ani také zlé, vlastne to bola celkom sranda, hoci moje myšlienky boli úplne inde. A nevládala som. Ja som seriozne nevladala a všade kde som mohla som sadala (asi to bude tým, že som dva dni nejedla, až včera obed a dnes konečne normálne, pokazený žalúdok a nervozita a šťastie - niektorí to volajú že motýle v bruchu ale to je klišé, ja to volám ryby- urobili svoje a mne jesť fakt nechutilo, samozrejme, dnes na mna mama zrúkla či som anorektička, na pokazený žalúdok nemám právo), a bola som úplne mŕtva a v aute som zaspala ako zarezaná.
Tak, to by bolo všetko z teoretickej prípravy na článok.
Čo sa fotiek týka: prečo netypické? Pretože ma poznáte, síce milujem čiernobiele fotky, ale aj farby. Dnes som sa však rozhodla že žiadne colorful veci tu nebudú, naopak, som pri fotení a úpravách stavila na old effects a tieto fotky sú tak trochu... staré... iné - divné? Možno.
A prečo Stairways to Heaven/Highway to hell? Pretože takto som pomenovala jednu fotku, ktorú som dala aj na FB a pretože sa mi to páči a rozhodla som sa byť rebel (len ešte neviem v čom).


Flower Power a iné fotky

2. března 2014 v 15:00 | Sasha |  photography
Aloha.
Vonku svieti slniečko, kvitnú kvietočky, lietajú včeličky, pučia stromčeky, prichádza jar, východné Slovensko má dokonca prázdniny a ja ležím na posteli v modrom beatlesáckom tričku, kraťasoch a vianočných ponožkách a mám depku.A najhoršie je, že si za ňu môžem sama lebo som odporný zbabelec. No nič, nebudem vás deprimovať.
Tento týždeň som zasa raz bola nadmieru aktívna - čo znamená že som aktívna nebola. Vo voľnom čase som sa učila (tomu sa teda povie voľný čas), čítala som (musím to sem poznačiť: ak ste ešte nečítali Vonnegutovu Matku Noc tak neváhajte), a vo štvrtok som bola na plese - síce s kamoškou, socky bez partnerov ale absolútne mi to nechýbalo. V polke plesu ma kamarátka zo základnej volala piť ale ja zo zásady nepijem s cudzími ľudmi - mám totiž problém, vždy keď si vypijem rozprávam fyzikálne zákony. Nie, nesrandujem - prvý krát keď som bola so spolužiakmi, aby som im dokázala že som "v poriadku" som im povedala Charlov zákon a všetky ostatné zákony týkajúce sa ideálneho plynu, naposledy som zasa rozprávala o Coulomboch... miesto toho som teda tancovala do rytmu Stayin' Alive. Much better.
No a dnes sa konečne hlásim s fotočlánkom, som bola v Botanickej záhrade fotiť orchidejky a tak isto mám pár zvyšných useless fotiek tak ich sem hodím že áno. Najlepší na celom fotení bol tradične môj oco, poprosila som ho aby ma držal lebo som sa nebezpečne nakláňala nad vodu, a on pre istotu o krom odstúpil a dal ruky za chrbát. Možno ma chcú utopiť a zhrabnúť poistku... (čierny humor).
Kašlime na všetko a poďme na fotky. Podotýkam že toho nie je veľa.