PRIPRAVUJEM PRE VÁS ČLÁNOK O SVOJEJ STUŽKOVEJ :)) len čakám na fotky :D :)

Končí moja cesta na blog.cz???

9. ledna 2016 v 16:44 | Sasha
Milí zlatí čitatelia, ktorým sa nevenujem.
V živote každého človeka príde chvíľa..
dobre blbosti. Veci sa majú takto: robím autoškolu (áno stále, pretože nie som ochotná vynechať krúžky a školu, takže mi na ňu nevychádza čas. ale končím, posledných pár jázd a (možno) zo mňa bude cestný pirát). Chodím do školy, programujem, biológujem. Mám priateľov a voľnočasové aktivity. (NE)Pripravujem sa na maturu a príjmačky na výšku...

Rok 2015 bol pre mňa prelomový. Začala som sa viac zaujímať o zdravý životný štýl, ktorému som sa rozhodla venovať rok 2016. Zažila a zorganizovala som stužkovú, čítala, fotila, dokonca prvý krát ZARÁBALA fotením. To sú veci na ktoré sa nezabudne. Spoznala som fantastických ľudí, zlomila srdcia, nechala si zlomiť to svoje, robila som chyby, ponaučila som sa - a možno aj nie.

Vždy som rada blogovala o svojich zážitkoch, to priznávam. Prvý krát som nepísala nič o tom, čo som zažila po Letavách. Zdalo sa mi, že toľko zážitkov a pocitov si nezaslúži osekať na jeden článok. Potom som nič nenapísala o stužkovej - nedokázala som to opísať - alebo teda, dokázala, no nechcela. Vzalo by mi to čaro, ktoré som cítila.
Nie je pravda, že už o sebe písať nechcem - chcem sa stále deliť o fotky, občas aj o historky ,ale chcem písať aj iné články, také, na aké tento blog nikdy nebol založený. Chcem recenzovať knihy, chcem písať recepty, chcem sa odhodlať a zverejniť svoje poviedky...

Preto vás pozývam na svoj novo-založený blog : mionepond.blogspot.com
Články tam postupne začnú pribúdať, za to vám ručím :)

Ak prídete, budem rada. Dajte o sebe vedieť.
Saša

PS: v blogu dňa som dnes našla PRO ANA blog. Možno to niektorí neviete, ale bojovala som proti týmto blogom, mala som ohľadom n ich celkom zaujímavú komunikáciu s blog.cz kde ukázali, že sa správajú ako skutoční idioti, pretože ich absolútne nezaujíma možný vplyv týchto blogov na čitateľov, hádzali po mne právnické termíny a nikdy nič nezmenili, nevyriešili - vlastne ani priamo neodpovedali na moju otázku (či sťažnosť?)

Napriek tomu, tím blog.cz, vám patrí Ďakujem, pretože som si vylievala na blogu srdiečko od jedenástich rokov.
Moja cesta tu končí, mávam vám bielou vreckovkou...
 

ŠŤASTNÉ A VESELÉ!

24. prosince 2015 v 7:58 | Sasha |  diary

Stromčeky svietia, koláčiky sú na stoloch,darčeky pobalené, mamky pripravujú večere a vy nejete, aby ste videli zlaté prasiatko. A samozrejme, v telke bežia rozprávky! (Ja som sa včera splakala pri svojej milovanej Love Actually, tak si teraz zapnem Princeznú so zlatou hviezdou)
Vianočná idylka - len ten sneh chýba...
Dnes tu nie som na to, aby som vám ukazovala fotky a hovorila o sebe (odporúčam sledovať môj instagram pre prehľad toho, či žijem), to všetko si dávam ako záväzok do nového roku! Dnes som tu len pre to, aby som vám popriala tie najkrajšie vianočné sviatky v kruhu svojich blízkych (alebo v štvorci, v závislosti od tvaru stola), popriala vám ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE, a azda, trošku vopred (ale viem, že v ten deň budem indisponovaná keďže oslavujem narodeniny!) aj ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2016!:)

Nech je všetko také, aké si prajete!
S láskou,
Saša

Asi som šťastná// Denníčkovo FOTOgrafický článok

29. října 2015 v 18:09 | Sasha |  photography
V posledných dňoch túto pesničku počúvam alebo spievam takmer nonstop. A veď prečo nie?

Je tak trochu typické pre blogerky začať vetou o tom, ako sedia niekde na posteli v dečke, pijú latté zo Starbucksu a papajú nejaký zdravý cereálny muffin. Rada by som povedala, že patrím k týmto dokonalým ženám. Ja som ale práve prišla domov z autoškoly, a tak pijem studený čaj, ktorý som si varila pred štyrmi hodinami a napchávam sa šošovicovým prívarkom s údeným mäsom. A týmto vás vlastne vítam pri dnešnom článku denníkového a vypisovacieho charakteru!

Článok o ženách za volantom, o škole a o diétach, o fotkách ale, ako obvykle, najmä o mne.

 


Krásy jesene// FOTOGRAFIE

9. října 2015 v 18:34 | Sasha |  photography

Piatkové poobedie by malo slúžiť na to, aby si každý vyložil nohy, vzal do ruky čaj, knižku a zrelaxoval sa. Ja osobne tento relax potrebujem. Dnes sme sa opäť hádali kvôli stužkovej (od asertívnej diskusie má veľmi ďaleko to, keď sa dve spolužiačky vyrútia s plačom z triedy, najmä ak jedna z nich predtým vrieska tak, že k nám vždy nakukujú béčkari aby videli, aké scény sa zas v áčke dejú a aby sa pobavili...) a ja som z toho naozaj unavená. Lenže toto sú veci, ktoré si vyriešime na rodičkovsko-študentskom stretnutí v pondelok a ktorými naozaj nebudem zaťažovať vás ani kaziť svoj piatok!
Zajtra cestujem na vernisáž z Letáv do Rimavskej Soboty, kde sa aj vyspím - respektíve, hm..vyspím... videla som zoznam ľudí a vidím to skôr na party all night long než spánok, hoci ten spacák si vezmem ! Takže napriek všetkému som skutočne šťastná a spokojná. Niekedy sú to takéto eventy čo mi spravia deň, inokedy maličkosti... ... a takéto maličkosti na jeseň vídam každý deň. Svetlo na jeseň pri západe slnka, ranná hmla keď utekám na nultú, pavučiny, farebné listy... pre mňa to je niečo nádherné! Vždy som hovorila, že moje obľúbené obdobie je zima, lebo som sa narodila. Na druhej strane milujem leto lebo mať dva mesiace voľna je pecka. Na jar je všetko krásne vykvitnuté (odkedy sme prešli z biológie na pletivá tak mám chuť zrovnať rastliny so zemou ale zas ok no, fotosyntéza and so on...) a fotogenické - ale priznávam, pre mňa sa už nič z toho nevyrovná jeseni. Je krásne svetlo, ideálne teploty na nosenie svetrov (ktoré zakryjú moje tuky), je čo fotiť, je ideálna atmoška na posedenie pri víne s kamarátkami...
Áno, milujem jeseň!
A tak som sa rozhodla priniesť vám ju na dnešných fotografiách. Pretože odkedy je tu október každý deň, keď neprší a mám čas (čo bolo zatiaľ tri krát) beriem foťák a idem von. Vyvetrať si hlavu od všetkých tých nuliek a jednotiek, od autoškoly, od bioly, od vzťahov a ľudí... je to najlepšia psychohygiena.


25.9.//DIARY...alebo Borovičková

25. září 2015 v 16:33 | Sasha |  diary
ospravedlňujem sa za veľké medzery tam kde nemajú byť a nedostatok medzier tam, kde majú byť.
chyba je v blogu, ja som všetko upravila toľkokrát, že ani nepočítam, a moje nastavenia sa údajne "uložili", ibaže to tak nevyzerá. napriek tomu prajem príjemné čítanie
/sweater weather

...dnes ráno ma na chodbe zastavila profesorka vetou: Saška, dnes sa mi s tebou snívalo! Bola si v treťom mesiaci!
Môžem vám povedať, že to bol najlepší budíček aký som mohla v tento upršaný deň dostať. Hneď po nej ma stopla jej kolegyňa, že so mnou chce hovoriť, čo viedlo k pár sekundovému stresu, že aj jej sa o mne snívalo. Našťastie nie. Nanešťastie ale po mne chcela aby som odmoderovala školskú akciu v meste - je jedna vec moderovať rozlúčkovú v telocvični, a druhá stáť na pódiu v Košiciach, ale prijala som to, čo sklamalo kamarátku, pretože "Saši mali sme byť Avengeri!" Ja viem a mrzí ma to... (Občas sa pýtam, čo bude až v tom ústave nebudem. Akcie, školský časopis, sklad učebníc... normálne sa cítim potrebná tam. a ešte aj obľúbená.)
Včera aj dnes ma každopádne v ústave naštvali, vďaka chýbajúcim profesorkám som mala okná a dosť ma to štvalo, pretože dve hodiny čakať na angličtinu, kde nič nerobíte (ok, dnes som čítala Harryho, ale to som mohla aj doma) je strašná blbosť. A tak aj napriek tomu, že sme hrali Ninju, som sa posťažovala kamarátke že: To čo sa deje na tejto škole nie je normálne, to čo je toto za systém? Mám toho dosť!, na čo okoloidúca slovenčinárka zareagovala svojím typickým pomalým tónom hlasu: "Sprááávne Alexandraaa, úúúplne s vami súúúhlasíím... Čosi je zhnité v našom dánskom štáte." (Bez srandy, naozaj zacitovala Hamleta.)
(studying like a pro(fessional))
V celom článku nájdete okrem mojich výlevov aj básničku, ktorá vznikla na autoškole a ešte pár fotiek.

Jesenné,biologické//FOTOGRAFIE

18. září 2015 v 17:51 | Sasha |  photography
September. Čas na svetríky, jesenné fotky, kávu v termoske... popravde na svetre je príliš teplo, kávu si nosím preto, lebo mám tri nulté a na fotenie mi neostáva čas. Pôvodne bol tento článok napísaný v trošku pateticky-zdeptanom duchu, ale nie, dnes, keď ho prepisujem, som vcelku šťastná a nerobím si starosti. Dnes som sa rebelantsky uliala z hodiny (spôsobom sebe vlastným, že som využila svoje dobré vzťahy a nechala sa vypýtať, takže nie celkom rebel, že?), zvládla som prvý test z bioly (pochválim sa dobre? 99 percent. to percento dole je zrejme za to, že som vymyslela nové tvary buniek keďže som všetko vedela nakresliť ale pomenovať ani za svet) a povedala som si, že sa do utorka, kedy mám zas trenažér, nebudem stresovať ani autoškolou (btw ak mi to pôjde naživo ako prvý krát na trenažéri, tak amen).Oh a nechala som sa zas ostrihať, úplne spontánne som sa pred hodinou vrátila s kratšími vlasmi. Dnes ešte plánujem dočítať Morta (Zemeplocha, úplne skvelé sú tie knižky tbh!) alebo nejakú povinnú literatúru, takže nebudem zdržovať a hurá k fotkám.
Prečo vlastne biologické? Pretože sú na nich samé rastliny a podobne, a ja som is nemohla pomôcť aby som pri ich fotení trochu (viac) neuvažovala o biole...je to so mnou proste zlé.

Škola, autoškola a škola života (denník)

6. září 2015 v 18:24 | Sasha |  diary
Zvažovala som akú odveci pesničku sem vložiť. Nakoniec som sa ustálila na tejto lebo a)nikto v mojom okolí ju nepozná b)sakra to si nikto nepamätáte tento film?! c)mam na ňu pekné spomienky z Leta(v) a z detstva d)oplati sa to vidieť ako video (ja keď som smutná dívam sa na Žbirku v tom svetri)


Prvá časť článku, písaná v piatok, 4.9.
Dnes som dostala motiváciu (na niečo je ten instagram dobrý). Nebudem zachádzať do podrobností ale istý príspevok ma donútil ísť si zabehať, spracovať fotky aj napísať tento článok. Pretože si vraj často hovoríme "urobím to potom". Lenže kedy je to potom? Táto úvaha ma riadne nakopla a pustila som sa do organizácie a pohybu, bolo na čase.
Začal sa školský rok. Môj posledný na strednej škole, maturitný. Aké to je byť najstarší? Nahovno, pani profesorka.
Veci sa začali dosierať už v júni, keď sme dostali rozdelenie seminárnych skupín. Viete, čo je horšie ako to, keď sú všetky vaše kamarátky spolu na biológií a vy ste sama? Keď nie ste celkom sama, ale s vašou spolužiačkou ktorá a)kričí b)plače c) nezávisle od bodov a a b ukazuje svoje prednosti a zadnosti spôsobom nie práve želaným d)všetko naraz
Viac sťažností v celom článku.

Informačný

19. srpna 2015 v 8:50 | Sasha
V skutku v skratke: som v polke fotiek z Chorvátska. Myslela som si, že kým dokončím fotky z Chorvátska tak vám tu opíšem Letavy lenže nie, o tých vám nič písať nebudem. Lepšie raz zažiť ako x krát čítať, navyše - zaberajú mi viac ako 12 A4kových husto popísaných stránok v denníku, skrátiť to nedokážem. Takže blog trošku ešte poleží ladom, kým dokončím fotky z Chorvátska. Posledné 4 dni prázdnin sa chystám byť v Krakowe, takže dúfam že článok sem stíhnem dať kým odídem do Poľska.
Majte sa zatiaľ.

Počujúca na úrovni C1 // Chorvátsky denník

29. července 2015 v 11:30 | Sasha |  diary
Hlási sa vám blogerka, zatiaľ neutopená v Jadranskom mori!
Čím začať? Počasie je nádherné. Keď sme odchádzali z KE predvídavo som si vzala rifľovú košeľu a deku do auta, a o pár hodín na to si mamka nadávala, že ona to neurobila. V Maďarsku bolo ledva 19 stupňov, pršalo, a vietor dul tak silno, že nám, doslova, odfukovalo rezne z rúk. Prešli sme do Chorvátska - teplota klesla na 17,5 stupňa. To už som sa aj ja bála čo bude, ale len čo sme prešli posledný tunel a uvideli more, teplota vyletela na 32 stupňov a drží sa!
Mesto je krásne, pobehala som ho hned prvé dva dni, kvôli behu a kvôli foteniu, a veľmi sa mi páči. Najmä preto, že NP Paklenica je len kilometer odtiaľ a keď stojíte medzi morom a tými obrovskými horami, cítite sa taký malinký, je to krásne! Na domácu zatiaľ môžem povedať len chválu, a dosť sa bavím na našich susedoch. Keď sme videli v jednom dvore odparkované autá že KE a BA, mama sa chytila za hlavu, že ako to sakra spolu vydržia? O desať minút na to, sa ocko spýtal susedovie detí, že odkiaľ sú. "Z petržky." No a máme vymaľované. Každopádne deti sú to zlaté, veľmi zvedavé, až to hraničí s otravnosťou. Mám pocit, že doma videli východniarov iba na obrázku a preto si mysli, že sme takí zaujímaví... who knows.

Každopádne, dnes som vám chcela oznámiť dve dôležité správy. Som (opäť) počujúca - a na úrovni C1.
Tieto zdanlivo nespojiteľné veci vám vysvetlím hneď.


Z denníka blogerky (a fotky Slovenského Raja)

24. července 2015 v 18:44 | Sasha |  diary
Pekný večer prajem.
Tento článok sa snažím napísať už tretí krát, ale vždy vyšiel príliš dlhý. Dúfam, že sa to konečne podarí.
Začnem bez obalu. Ako som spomínala, 26.7. odchádzam na dovolenku. Spolužiaci sa ma na posedení pred dvoma dňami pýtali, kam to idem. Chorvátsko, Starigrad. Na to sa spolužiak zasmial a hovorí mi: Majka (jeho prezývka pre mňa podľa Majky z Gurunu), ale Stalingrad nie je v Chorvátsku! Veru, bola by sranda keby som fakt omylom zarezervovala nejaké Rusko... Ale to sa mi našťastie nestalo, a tak v nedeľu ráno okolo štvrtej odchádzame. Takže keby ste mi chceli mávať bielou vreckovkou a plakať, tak o tomto čase stojte na SR/HU hranici.
Čo sa týka dovolenky veľmi sa na ňu teším, najmä na rezne cestou a na maďarskú benzínkovú kávu (ktorá je fantastická). Zaťažuje ma však niekoľko vecí, o ktoré sa musím podeliť.
+V článku nájdete fotky Slovenského Raja.

Kam dál